Miliardový alpský biznis a jeho perspektívy

Viete, koľko lyžiarov každoročne navštívi Alpy? Koľko neopakovateľných momentov tu prežijú a koľko tu minú peňazí? A v ktorých vreckách tie peniaze skončia?

Na to, koľko zážitkov si návštevníci z Álp odvážajú, presná štatistika neexistuje. Určite ich ale nebude málo. Alpy totiž za sezónu privítajú okolo 50 miliónov lyžiarov. To predstavuje takmer polovicu všetkých vyznávačov alpského lyžovania, ktorí za svojím koníčkom vyrazia na svahy. Jak príznačné, že aj názov ich športu je odvodený od názvu tohto pohoria, ktoré sa tiahne v šírke od 130 až do 260 kilometrov a dĺžkou približne 1200 kilometrov cez sedem európskych štátov.

Alpy sú skutočnou kolískou lyžiarskych športov. Vznikol tu prvý ski klub, jazdia sa tu najslávnejšie preteky na vyhlásených zjazdovkách, svojich návštevníkov si tu doslova rozmaznávajú. Perfektnými zjazdovkami, ale aj ponukou ďalších služieb a vyžitia. Tipy na zaujímavé akcie pre návštevníkov ostatne čas od času prinášame aj na našom Facebooku a Twitteri.

Každá tretia pracovná pozícia v oblasti Álp je nejakým spôsobom napojená na turistický ruch. Vlekári, obchodníci, hotelieri, majitelia nehnuteľností, ... Tí všetci sú súčasťou perfektne fungujúceho systému, v ktorom sa každoročne pretočia miliardy Eur. Aké sú riziká a perspektívy tohto biznisu a je pre menších a stredných investorov zo Slovenskej republiky reálne stať sa jeho súčasťou?

Investícia v Alpách. Utópia, alebo realita?

Zisky z turistického ruchu v Alpách majú stovky slovenských spoločností už roky. Jedná sa predovšetkým o cestovné kancelárie sprostredkujúce zájazdy do Álp. Predovšetkým v poslednej dekáde po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie ale pribúda aj tých, ktorí v Alpách investujú priamo. Výnimkou tu nie sú slovenskí hotelieri, reštauratéri ani obchodníci.

Asi najpočetnejšou skupinou sú tí, ktorí investovali do nákupu nehnuteľnosti v Alpách. Vlastný apartmán alebo chalet využívaný veľmi často pre vlastnú potrebu v kombinácii s ďalším prenájmom. Vedľa rekreácie tak ide zároveň aj o investíciu s pravidelným výnosom. K financovaniu kúpy zahraničnej nehnuteľnosti je možné navyše využiť aj hypotéku.

Popri drobných a stredných investorov sú Alpy v hľadáčiku aj stredoeurópskych miliardárov. Niektorí tu už investovali v rádoch stoviek miliónov eur, ďalší sa netaja tým, že vyhľadávajú vhodné príležitosti na vstup na tunajší trh.

Ekonomické vplyvy na turistický biznis v Alpách

Proti ekonomickým vplyvom nie je úplne imúnny ani alpský priemysel cestovného ruchu. Kríza z roku 2008 znamenala určitý úbytok klientov. S ním sa stretávali predovšetkým niektoré strediská v Taliansku a Švajčiarsku, ktoré sú vo väčšej miere závislí na domácu návštevnosť. Ďalším faktorom boli protiruské sankcie, prepad rubľa a znížená kúpyschopnosť ruskej klientely. Podľa niektorých štatistík klesla návštevnosť Rusov v Alpách cca o 30%.

Žiadny z týchto prepadov ale nebol zásadný, hoci u niektorých talianskych stredísk by sa dalo hovoriť o určitej stagnácii. Predovšetkým rakúske strediská sa s problémami vysporiadali veľmi dobre. Úbytok Rusov nahradili návštevníci z iných krajín a napríklad v Tirolsku turizmus láme rekordy. Štatistiky navyše vylepšuje aj rastúca návštevnosť mimo hlavnej sezóny.

Dôkazom sú aj stabilné ceny nehnuteľností. Zatiaľ čo v dôsledku krízy napríklad v Španielsku ceny nehnuteľností klesli až o 40%, v Rakúsku aj v čase krízy stabilne mierne rástli. Podobne trvalý rast cien realít zaznamenávame aj vo Švajčiarsku.

Roztopí sa sneh alebo s akými ďalšími výzvami sa v Alpách musia pobiť?

Ohrozuje globálne otepľovanie a úbytok snehu turizmus v Alpách? Alebo je väčším rizikom menší záujem o lyžovanie u najmladšej generácie?

To sú výzvy, ktoré majitelia rezortov a podnikatelia v turizme nechcú a ani nemôžu prehliadať. Už v roku 2012 preto založili spoločnosť AlpNet združujúcu najdôležitejšie turistické organizácie a zastupujúcu stovky alpských stredísk.

K hlavným úlohám organizácie reprezentujúcej výrazne nadpolovičnú väčšinu alpského turistického biznisu, patrí snaha hľadať cesty k ďalšej obchodnej spolupráci, rovnako ako k rozvoju a udržaniu úspešného alpského obchodného modelu.

Názory na dopady globálneho otepľovania rozdeľujú vedcov aj verejnosť snáď od okamihu, kedy bol tento terminus technicus prvýkrát použitý. S najväčšou pravdepodobnosťou ale počas najbližších cca 100 rokov dôjde k zvýšeniu teploty v oblasti o približne dva stupne Celzia.

Podľa Ralfa Rotha z nemeckého Inštitútu pre prírodu, šport a ekológiu to ale nie je najväčšia obava. Úbytok snehu v posledných rokoch je podľa neho zrejmý, čo napokon dokazujú aj snehové mapy Álp. Žiadne vierohodné predpovede ako sa bude vyvíjať snehová situácia v ďalších rokoch či desaťročiach ale neexistujú.

Aj napriek tomu, že Alpy lákajú stále viac návštevníkov v priebehu celého roka, zimná sezóna bude aj naďalej kľúčová. Ak sneh v dostatočnej miere nezaistí príroda, musí pomôcť technika. Do zasnežovania teda s istotou budú plynúť ďalšie investície. Stále viac budú smerované do maximálne ekologických technológií podobne ako napr. v Pitztalu, kde sa môžu pochváliť unikátnym zariadením schopným vyrábať sneh nezávisle od teploty, vlhkosti vzduchu a vetru.

Striedanie periód s teplejším a chladnejším obdobím nie je nič neobvyklé a je potrebné s ním počítať. Podľa názoru niektorých klimatológov navyše ani dopady globálneho otepľovania nemusia mať za následok len vyššie teploty a menej snehu. Vplyvy sa môžu líšiť aj podľa konkrétnej lokality. Niekde môže byť zrážok viac, inde menej. Predovšetkým uprostred zimy sa množstvo snehu môže skôr zvýšiť. Podľa klimatológa Kevina Trenbertha z Národného centra pre výskum atmosféry sa ale môže skrátiť obdobie na začiatku i konci zimy, kedy sme zvyknutí na snehové zrážky.

Alpy zďaleka nelákajú len na lyžovanie

Zamerať sa v Alpách chcú aj na čo najlepšiu dopravnú dostupnosť spojenú so znížením prevádzky automobilov v horách. Vlaky a skibusy s čo najväčším využitím elektrického pohonu by mali prepojiť jak horské strediská, tak ešte lepšie spojiť so vzdialenejšími väčšími mestami.

Do budúcnosti tiež nemožno očakávať ďalšie a ďalšie nárasty počtu návštevníkov. Ostatne aj alpské strediská majú svoje kapacity. Najmä u mladšej generácie sa tiež mení preferencie a predstavy o spôsobe trávenia voľného času. Vedľa klasického lyžovania je to ponuka ďalších disciplín, trendových športových odvetví a aktivít. Predovšetkým u mladej generácie rastie počet návštevníkov, ktorí prichádzajú primárne za zábavou. Práve pre nich sú lákadlom najrôznejšie festivaly, koncerty, módne prehliadky alebo divácke atraktívne športové akcie.

Príkladom strediska, ktoré na tieto trendy úspešne reaguje, môže byť napr. rakúsky Ischgl. Ten je preslávený nielen skvelým lyžovaním, ale aj koncertmi najväčších svetových hviezd, excelentnými reštauráciami a vôbec bujarým aprés ski. Ako najlepší aprés ski centrum ho opakovane zvolili aj samotní turisti. Après ski hrá dôležitú úlohu pri výbere, kam pôjdu na dovolenku u takmer 60% ľudí.

Porastie návštevnosť turistov z ďalších kontinentov?

Aj do budúcnosti zostane pre Alpy zásadná návštevnosť z európskeho kontinentu. Združenie AlpNet ale nechce zaspať ani na tomto poli. Dôkazom je prezentácia na Mountain Travel Sympóziu v Spojených štátoch amerických, ale aj snaha prilákať do Álp návštevníkov z Ázie. Len v Číne sa jedná o potenciál približne piatich miliónov ľudí, ktorí patria medzi aktívnych lyžiarov.

Investície do nehnuteľností v Alpách

Premýšľate o investícii do nehnuteľnosti v Alpách? Či už sa jedná o ski apartmán, vďaka ktorému si naplno užijete svoje zimné dovolenky, alebo napríklad alpský hotel či penzión určený na rozšírenie vášho podnikania, kontaktujte nás.

Rellox je špecialistom na zahraničné nehnuteľnosti a na realitných trhoch všetkých kľúčových alpských krajín sa pohybuje už viac ako desať rokov. Vďaka našim dlhoročným kontaktom navyše zastupujeme priamo developerov tých najlepších projektov.