Vývoj chorvátskeho realitného trhu v lete 2013

Zatiaľ čo väčšina európskych krajín už krízu a s ňou spojenú recesiu prekonala, ceny chorvátskych nehnuteľností sa v lete 2013 ďalej prepadali.   Postupné znižovanie cien v stále väčšej miere priťahuje zahraničných kupcov. Drvivá väčšina záujemcov o kúpu pritom hľadá skôr dostupné nehnuteľnosti a nie je ochotná platiť zbytočne vysoké sumy.

Na druhej strane, v Chorvátsku sa stále neplatí daň z nehnuteľnosti. Mnoho majiteľov tak udržiava vysoké ceny ponúkaných nehnuteľností, pretože vlastníctvo prázdnej nehnuteľnosti ležiacej ladom niekoľko rokov nič nestojí. Ani táto pre záujemcov o kúpu nie príliš výhodná situácia nedokázala zastaviť trvalý prepad cien. Napríklad najdrahší región v Chorvátsku - Dubrovník - zaznamenal najväčší prepad za posledné roky.

Ani veľký dopyt po kúpe nehnuteľností v Chorvátsku tak nepriniesol vytúžené výsledky. Oproti roku 2012 došlo k zníženiu predajov a trhu sa zatiaľ nepodarilo znovu naštartovať. Nie je bez zaujímavosti, že cez 92% Chorvátov je vlastníkmi nehnuteľnosti (z krajín EÚ len Rumunsko a Litva vykazujú vyššie hodnoty). Oproti tomu pre najbohatšie krajiny EÚ je typický nízky podiel vlastníkov nehnuteľností (Rakúsko 57%, Nemecko 53% a Švajčiarsko dokonca iba 44%).

Vysoký záujem zahraničných investorov v minulosti umelo zvýšil ceny nehnuteľností situovaných na chorvátskom pobreží až na niekoľkonásobok priemernej ceny v ostatných chorvátskych regiónoch. Napríklad na začiatku roka 2013 sa cena za štandardný rodinný dom v Záhrebe pohybovala pod úrovňou 1 500 EUR/m², zatiaľ čo podobnú nehnuteľnosť v Dubrovníku si vlastníci cenili na viac než 3 500 EUR/m². V súčasnej dobe je zrejmé, že objem obchodu s nehnuteľnosťami v okolí Záhrebu dosahuje oveľa vyššie hodnoty než v Dubrovníku. Bez zavedenia plošnej dane z vlastníctva nehnuteľnosti však nie sú majitelia domov a apartmánov v atraktívnych lokalitách nútení k zníženiu požadovanej ceny na prijateľnú úroveň tak, aby sa trh mohol opäť oživiť.

Významný vplyv na ceny chorvátskych nehnuteľností majú tiež miestne banky. Vzhľadom k tomu, že kvôli veľkým investíciám a relatívnej dostupnosti pôžičiek v konjunktúre bezprostredne pred ekonomickou krízou majú banky v realitách viazané značné množstvo prostriedkov, nie sú ochotné pristúpiť k zníženiu cien, pretože by to znamenalo nutnosť odpísať značnú časť týchto investícií.

Najatraktívnejšie lokality si samozrejme svoje ceny zachovali aj v priebehu krízy - nehnuteľnosti v prvom rade od mora predstavujú stabilnú investíciu aj v čase, keď trh kolíše. Záujem investorov zo zahraničia sa však pomaly presúva od chorvátskych ostrovov k mestám v pobrežných oblastiach - teda najmä k Splitu, Trogiru, Kaštele, Čiovu, Rogoznici a Makarskej. Vyhlásené ostrovy ako Korčula, Brač a Hvar naďalej zotrvávajú v strede záujmu, predaj tamojších nehnuteľností však medziročne poklesol podobne, ako v ostatných častiach krajiny.

Pre chorvátsky realitný trh môže byť vítaným impulzom vstup krajiny do Európskej únie. Kupci zo zahraničia tak budú môcť ľahšie využívať možnosti financovania kúpy napríklad hypotékou ako doteraz.

» Ponuka nehnuteľností v Chorvátsku.